"Sonety, jaká slast..."
Ivan Blatný

Zuzana Konopásková - Zeleno-modrá villanella, Na úpätí vekov, Villanella o tom, že som zelená (3 villanelly ze serveru www.pismak.cz, ve slovenštině)

6. února 2008 v 21:29 | Zuzana Konopásková |  Villanelly
Zeleno-modrá villanella

Dnes inšpiroval si ma zrána
hravosťou svojich slov a smiechom si ma prebudil
a ja obliekla som si šat blázna.

Zelená a modrá je pre bláznov vraj dobrá od pradávna
a také sú aj šaty, plné oranžových sĺnk, ktoré obliekla som
dnes. Inšpiroval si ma zrána.

Zatúžila som raz nebyť smutná ako z kŕdľa vrana
v sivočiernom ľane, na ktorej nikto nevidí, že iná je
a tak obliekla som si šat blázna.

Prekvapene, s tichým súcitom sa usmievali na mňa,
všetci tí, vždy vážni, netušiac, že k roztopaši tejto
dnes inšpiroval si ma zrána.

Na chvíľu som bola súčasť mora - hravá vlna vlažná,
presvetlená teplom oranžových sĺnk. To všetko preto,
že obliekla som si šat blázna.

Budím sa a za mnou zatvára sa brána,
vraciam sa zo sna, kde nebola som sivá vrana.
Zo sna, v ktorom inšpiroval si ma zrána
a ja obliekla som si šat blázna.

Na úpätí vekov

Na úpätí vekov som zahalená modrou
spomaľujem ranné kroky
a preciťujem bytie mysľou jemnou.

Pod vrstvami spraše - oblých tvarov
čierna venuša - spala dlhé roky.
Na úpätí vekov som zahalená modrou.

Totemy zvierat boli vierou silnou,
že úspech v love bude trvať naveky.
Ja preciťujem bytie mysľou jemnou.

Na kostiach lovcov, prekvapených smrťou ľadovou
čítam ich odkazy - červené znaky.
Na úpätí vekov som zahalená modrou.

Prastaré ohniská pod hladinou vodnou,
v každom okamihu minulosti dotyk.
Ja preciťujem bytie mysľou jemnou.

Práve tu sa stávam celkom otvorenou
a zmysel života je zrazu nekonečne veľký.
Na upätí vekov som zahalená modrou
a preciťujem bytie mysľou jemnou.
Villanella o tom, že som zelená
Hľadám v Tvojich slovách zmysel
vraj zelená som, ako voda.
Som voda, obmývajúca Ti myseľ.

Píšeš mi denne krátke listy
už sú ich stovky a žiaden taký istý.
Ja hľadám v Tvojich slovách zmysel.

Tak rada čítam Tvoje slová
a hrám sa s nimi stále znova.
Som voda, obmývajúca Ti myseľ.

Vraj verná mám byť sama sebe.
Začínam veriť najviac Tebe
hľadajúc v Tvojich slovách zmysel.

Vravíš, že smútok mením v radosť.
Tak málo stačí, detská hravosť.
Som voda, obmývajúca Ti myseľ.

Som prameň, rieka, more?
Pozeráš do hĺbok a ja hľadím hore.
Hľadám v Tvojich slovách zmysel.
Ja, voda, obmývajúca Ti myseľ.
převzato ze serveru www.pismak.cz
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama